Historický vývoj tvárovej masky

Maska na tvár je druh kozmetiky, ktorá sa používa už dávno. Už v staroegyptských pyramídach bolo známe, že na liečenie niektorých kožných ochorení tváre alebo tela sa používali niektoré prírodné suroviny, ako napríklad pôda, sopečný popol a morské bahno. Neskôr bolo vyvinuté použitie lanolínu zmiešaného s rôznymi látkami, ako je med, rastlinné kvety, vajcia, krupica, hrubá fazuľa atď., Na vytvorenie kašičky a jej aplikáciu na tvár kvôli obvyklej kráse alebo na ošetrenie niektorých kožných chorôb.

Egypťania odovzdali túto techniku ​​Grécku, potom Rímu a nakoniec Európe. V 8. a 9. storočí sa vývoj civilizácie presunul na Blízky východ a súčasne pomohol propagovať európsku renesanciu. V období renesancie sa veľmi rozvinul priemysel kozmetickej chémie a arómy, ktorý bol podriadený medicínskym odborom. V 17. a 18. storočí sa väčšina kozmetiky vyrábala v domácich dielňach. Až v 19. a 20. storočí došlo k významným zmenám a postupne sa formoval kozmetický priemysel.

Masky na tvár sa stali populárnymi počas dynastie Tchang v Číne a stali sa populárnymi medzi šľachtickými ženami. Klasika zaznamenáva, že Yang Guifei používal ako hlavné ingrediencie čerstvé mandle, ľahký prášok a mastenec, doplnené o borneol, pižmo a vaječný bielok.

V 70. a 80. rokoch sa vývoj tvárových masiek pomaly presunul od spoliehania sa na prírodnú technológiu k vedeckej technológii. V súčasnosti sa výrobky s jasnejšou účinnosťou a vedeckou podporou stali požiadavkami spotrebiteľov.